V súvislosti so stále širším uplatnením polystyrénových stavebných prvkov sa často stretávame s otázkami ohľadom jeho odolnosti voči ohňu. S týmito pochybnosťami sa často stretávame najmä pri zatepľovaní expandovaným polystyrénom a preto sme sa rozhodli pozrieť na túto problematiku bližšie, vecne a bez predsudkov.
Bývať v budove, ktorá spĺňa všetky protipožiarne požiadavky je celkom logickou a prirodzenou požiadavkou. V súvislosti s niektorými materiálmi však môžu prevládať medzi verejnosťou stále rôzne predsudky a neopodstatnené obavy. Nebolo to tak dávno, čo sa objavovali názory, že vonkajšie zateplenie expandovaným polystyrénom (EPS) môže byť z pohľadu horľavosti veľmi rizikové. Práve v tejto súvislosti sa expandovaný polystyrén spomínal veľmi často.
Skôr ako sa pozrieme na konkrétne materiálové vlastnosti polystyrénových izolačných prvkov, uveďme, že zásady používania izolačných materiálov a určovanie horľavosti jednotlivých stavebných materiálov vychádza z vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa stanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb, a tiež príslušné technické normy, ktoré ustanovujú tzv. triedy reakcie na oheň.
Až do roku 2004 platili pri posudzovaní horľavosti materiálov staré metodologické požiadavky, podľa ktorých napríklad expandovaný polystyrén EPS s prídavkom látky spomaľovacej horenie (tzv. retardér horenia) bol hodnotený ako ťažko horľavý resp. neľahko horľavý. To teda vôbec neznie zle. Po roku 2004 došlo v rámci celej EÚ k zavedeniu zjednoteného systému klasifikácie stavebných materiálov podľa reakcie na oheň. V rámci neho bolo definovaných 7 tried A1, A2, B, C, D, E vrátane nehodnotenej triedy F.
Ako dopadlo posudzovanie horľavosti expandovaného polystyrénu určeného na zatepľovanie? Samotný materiál si vyslúžil triedu reakcie na oheň E, avšak v tejto súvislosti je potrebné dodať, že EPS je na účely izolácie vždy dodávaný s nehorľavými krycími vrstvami. Oproti predchádzajúcej klasifikácii sa v súčasnosti posudzuje reakcia na oheň výrobkov v takom stave, aké je ich konečné použitie, čiže presne tak, ako sa v rámci konštrukcie vyskytujú v praxi.
Na základe toho bola väčšina izolačných systémov z EPS zaradená do triedy B, teda ide o neľahko horľavý materiál. Ich vplyv na výskyt a rozvoj požiaru stavby je tak celkom minimálny a v mnohých prípadoch žiadny. Expandovaný polystyrén dopadol veľmi dobre aj pri klasifikovaní podľa tvorby dymu, patrí mu totiž trieda s1, čo znamená len minimálnu tvorbu dymu.
Expandovaný polystyrén je v rámci izolačných systémov používaný vždy s ďalšími ochrannými resp. izolačnými vrstvami. Na trhu je možné nájsť izolačné systémy, v rámci ktorých EPS tvorí len jadro, ktoré je kompletne uzavreté izolačnou vrstvou, prípadne sa polystyrén využíva do tzv. sendvičových konštrukcií, kedy je umiestnený medzi nehorľavé materiály. V dôsledku toho, že polystyrénu „robia spoločnosť“ vrstvy nehorľavého materiálu, izolácie z EPS absolútne spĺňajú požiadavky aktuálnej koncepcie protipožiarnej ochrany budov a tiež všetky platné smernice Európskej únie.
EPS je ako materiál pre zatepľovacie systémy priam ideálnou voľbou. Plne sa totiž môžete spoľahnúť na jeho nízku hmotnosť, odolnosť voči vonkajším vplyvom a predovšetkým nízku tepelnú vodivosť, vďaka ktorej vám z obydlia nebude unikať drahocenné teplo. Popri tom všetkom je EPS vhodným materiálom aj z pohľadu ekológie a zdravia, je totiž plne recyklovateľný a zdravotne nezávadný.
Záverom zdôraznime, že sa netreba nechať vystrašiť rôznymi domnienkami o rizikách tohto materiálu pri prípadnom požiari. Tepelnoizolačné materiály z polystyrénu sú z pohľadu bezpečnosti porovnateľné s prírodnými stavebnými materiálmi. Dôležitý je ale správny výber kvalitných izolačných materiálov a taktiež dôkladná montáž v súlade s príslušnými normami a odporúčaniami výrobcu.
Odporúčame vám prečítať aj tieto články:
